Fekálna transplantácia (FMT)

K infekcií črevného systému baktériou Clostridium difficile dochádza pri premnožení tejto škodlivej baktérie v tráviacom trakte. Medzi symptómy ochorenia patria silné hnačky (niekedy aj s krvou), nevoľnosť, bolesti brucha, zvracanie a teplota.

Črevné infekcie spôsobené touto baktériou sú často veľmi rezistentné voči antibiotikám a u niektorých pacientov môžu napriek tejto liečbe pretrvávať až mesiace. Časté sú aj rekurrencie, kedy sa ochorenie opätovne vracia týždne/mesiace po liečbe. V takýchto prípadoch sa odporúča využitie fekálnej transplantácie. Klinické štúdie ukazujú, že fekálna transplantácia dokáže vyliečiť zápaly čreva spôsobené baktériou Clostridium difficile u viac ako 90% pacientov.1 Z tohto dôvodu je dnes FMT považované za najúčinnejšiu dostupnú liečbu rekurentných a rezistentných klostrídiových infekcií.

FMT bolo úspešne použité aj pri liečbe infekcí spôsobených inými patogénnymi baktériami. V práci Singha et al. (2018) bola fekálna transplantácia použitá ako experimentálna liečba infekcie spôsobenej baktériami Enterobacteriaceae produkujúcich enzým beta-laktamáza (ESBL), ktorý blokuje účinnosť antibiotík. Vďaka tomu sú tieto baktérie mimoriadne rezistentné voči liečbe antibiotikami. Výsledky ukázali, že už po aplikácii dvoch FMT implantátov došlo k úplnému vyliečeniu u 40% pacientov.²

IBD je chronické, auto-immunitné zápalové ochorenie, ktoré postihuje črevný trakt. Podľa lokalizácie zápalu v črevnom trakte sa ochorenie delí na Ulceróznu kolitídu alebo na Crohnovu chorobu.

Napriek tomu, že presná príčina vzniku tohto ochorenia nie je ešte stále známa, niektoré štúdie poukazujú na spojitosť medzi IBD a črevnou flórou. Konkrétne na zníženie diverzity črevnej flóry u pacientov s týmto ochorením. Naopak, zvýšenie diverzity črevnej mikroflóry u pacientov s IBD je spájané s navodením remisie a redukciou symptómov ochorenia.³

Keďže fekálna transplantácia patrí medzi najúčinnejšie spôsoby zvýšenia diverzity črevnej flóry, jej terapeutické využitie pri liečbe IBD skúmalo hneď niekoľko štúdii a tento výskum stále napreduje.

Hneď dve veľké randomizované štúdie, ktoré skúmali použitie  FMT na desiatkach pacientov s Ulceróznou kolitídou ukázali, že účinnosť tejto terapie pri navodení a udržaní remisie bola u pacientov s FMT  mnohonásobne vyššia ako pri kontrolnej skupine.^4,5

K rovnakému záveru dospeli aj odborníci z detskej nemocnice Helen DeVos Children's Hospital v Michigane, ktorí zistili, že fekálne transplantácie vykonané formou klystíru boli u detí veľmi účinné, dobre znášané a prispeli k zvládnutiu prejavov Ulceróznej kolitídy.⁶

Pri Crohnovej chorobe sa zatiaľ na veľké, randomizované klinické štúdie čaká. Niekoľko menších štúdii však ukázalo, že FMT má potenciál pomôcť aj pri tomto ochorení. Príkladom je štúdia (Zhang et.al) z roku 2015, ktorá ukázala, že až u 23 z 30 (76.70%) pacientov s Crohnovou chorobou došlo po aplikácií FMT k navodeniu remisie alebo redukcii symptómov ochorenia.⁷

Syndróm dráždivého čreva je ochorenie, ktoré podľa odhadov postihuje 10 – 15% populácie.⁸ Ide o najrozšírenejšie gastrointestinálne ochorenie charakterizovane nepríjemnými symptómami ako napríklad: nadúvanie, bolesti brucha, plynatosť, hnačky alebo naopak zápcha. IBS sa delí sa na rôzne typy podľa toho, či pacient trpí prevažne hnačkou alebo zápchou, pričom u niektorých pacientov sa tieto typy klinických symptómov postupne striedajú.

Podobne ako u iných ochorení črevného traktu (napr. IBD), aj u IBS čoraz viac štúdií poukazuje na spojenie medzi týmto ochorením a zložením črevnej mikrobioty. Pacienti s IBS majú napríklad vo všeobecnosti zníženú diverzitu črevnej mikroflóry  a tiež nižšiu prítomnosť prospešných kmeňov baktérii Lactobacilli a Bifidobacteria.⁸

Vzhľadom na tieto zistenia a vďaka potencionálnej schopnosti FMT navrátiť črevnú flóru späť do optimálneho stavu je FMT momentálne skúmaná ako nová a perspektívna forma liečby IBS.

Klinická, randomizovaná štúdia z roku 2018 skúmala účinnosť liečby FMT u desiatkach pacientov s IBS. Výsledky boli veľmi pozitívne - po 3 mesiacoch od začiatku liečby FMT došlo k zlepšeniu klinických prejavov až u 35 z 55 pacientov (65% úspešnosť).⁹

Vysoká úspešnosť liečby FMT bola preukázaná aj pri liečbe pacientov s dlhodobou zápchou. V inej štúdii sa až u 90% pacientov potvrdilo okamžité zlepšenie klinických symptómov po FMT terapii a zlepšenia pretrvávali aj niekoľko mesiacov po liečbe u 60% pacientov.¹⁰

Chronický únavový syndróm je ochorenie, ktoré sa prejavuje príznakmi ako únava, stres, smútok, strata motivácie alebo problémy so spánkom. Dôvod vzniku tohto ochorenia nie je ešte stále objasnený a všetko nasvedčuje tomu, že bude multifaktoriálne podmienený.

Dnes už existuje viacero dôkazov o tom, že ľudia trpiaci chronickým únavovým syndrómom majú narušenú rovnováhu črevnej mikroflóry, čo môže byť jedným z dôvodov vzniku tohto ochorenia.¹¹ Pacienti s týmto ochorením veľmi často zároveň trpia aj syndrómom dráždivého čreva (IBS), čo je ďalší indikátor spojitosti medzi chronickým únavovým syndrómom a črevným systémom.¹²

Štúdia z roku 2012 (Borody et.al) sledovala účinnosť FMT u 60 pacientov s chronickým únavovým syndrómom, pričom väčšina pacientov tiež trpela klinickými symptómami IBS. K eliminácii alebo redukcii symptómov chronického únavového syndrómu došlo po liečbe FMT až u 70% pacientov. Zaujímavosťou je, že 12 pacientov bolo kontaktovaných o 15-20 rokov neskôr a 7 z nich uviedlo, že symptómy chronického únavového syndrómu sa u nich po liečbe FMT už nikdy nevystkytli. U zvyšných 5 došlo k recidíve ochorenia, ale až niekoľko rokov po liečbe FMT.13 Randomizované klinické štúdie skúmajúce účinnosť FMT pri únavovom syndróme aktuálne práve prebiehajú a ich výsledky by mali byť dostupne v najbližších rokoch.

Črevné mikroorganizmy sídliace v gastrointestinálnom trakte, poskytujú svojmu hostiteľovi zásadné výhody ovplyvňujúce jeho zdravie najmä reguláciou imunitnej homeostázy. Navyše sa nedávno ukázalo, že negatívne zmeny v rovnováhe črevných mikrobiálnych spoločenstiev môžu spôsobiť imunitnú dysreguláciu, čo vedie k autoimunitným poruchám.¹⁴ Záujem vedcov sa sústreďuje na procesy akými črevné mikroorganizmy regulujú vrodenú a adaptačnú imunitu, ktorých narušením dochádza ku vzniku systémových autoimunitných ochorení.

Niekoľko príkladov autoimunitných ochorení (okrem IBD) v ktorých sa potvrdila úloha črevnej flóry je:

Hashimotov syndróm¹⁵

Reumatoidna artritida¹⁶

Diabetes mellitus 1. typu (cukrovka)¹⁷

Psoriáza¹⁸

Systémový lupus erythematosus¹⁹

Ďalší výskum je však potrebný na to, aby bolo možné určiť, či FMT môže pri týchto ochoreniach skutočne pomôcť. Dovtedy si treba uvedomiť, že ide o experimentálnu terapiu bez garantovaného výsledku.

Tráviaca sústava a mozog spolu neustále komunikujú prostredníctvom periférnej nervovej sústavy, hormónov a imunitného systému. Niektoré zložky črevnej flóry dokonca produkujú neurotransmitery, podobne ako naše neuróny. Takisto bolo nedávno zistené, že črevný trakt je priamo prepojený s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu.²⁰

Nie je teda prekvapením, že aj pri neurologických ochoreniach boli zistené spojitosti medzi zmenami v črevnej flóre a príznakmi ochorenia. Napríklad u pacientov s Parkinsonovou chorobou dochádza v porovnaní so zdravými ľuďmi k stereotypným kvantitatívnym a kvalitatívnym zmenám v kompozícií črevnej mikrobiaty.²¹

Otázkou zostáva, akú úlohu v priebehu ochorenia tieto zmeny zohrávajú a či sú príčinou alebo len dôsledkom. Pri posudzovaní úspešnosti terapie FMT pri neurologických ochoreniach vychádzame zatiaľ len z malého množstva klinických údajov. Dostupné sú väčšinou len prípadové štúdie, klinické štúdie sú zatiaľ v štádiu príprav. V januári 2019 bola napríklad oznámená klinická štúdia, ktorá bude skúmať účinnosť FMT terapie u pacientov s Parkinsonovým ochorením.²²

Z dostupných výsledkov spomenieme prípadovú štúdiu 3 pacientov s roztrúsenou sklerózou v pokročilom štádiu choroby, mobilných len pomocou invalidného vozíka. Hlavným dôvodom aplikácie FMT bola prítomnosť chronickej zápchy u všetkých 3 pacientov. Dosiahnuté výsledky boli však prekvapujúce. U všetkých troch pacientov došlo nielen k odstráneniu klinických symptómov zápchy, ale aj  k dramatickému zlepšeniu samotného neurologického stavu. Dvaja z 3 pacientov sa po FMT terapií opäť postavili na nohy a obnovili chôdzu.²³

Aj keď sú výsledky vyššie spomenutej prípadovej štúdie veľmi pozitívne, je nutné zdôrazniť, že sa nejedná o klinickú štúdiu, nakoľko počet účastníkov bol veľmi malý.  Pre vyvrátenie alebo potvrdenie záverov je nutný ďalší klinický výskum. V súčasnosti aplikácia FMT terapie pri neurologických ochoreniach  patrí len do oblasti k experimentálnej podpornej terapie.  V žiadnom prípade nie je náhradou klasickej liečby, vedie potencionálne k zmierneniu symptómov a spomaleniu  priebehu ochorenia, nie však k jeho vyliečeniu.

Porucha autistického spektra (PAS) predstavuje skupinu porúch vývoja mozgu a je definovaná stereotypným správaním s nedostatkami v komunikácií a sociálnej interakcií. V roku 2012 bola odhadovaná prevalencia jej výskytu na 14,6 zo 1000 detí vo veku 4 rokov.²⁴

Identifikácia presného dôvodu vzniku PAS je však zložitá a dostupné liečebné metódy veľmi obmedzené. Predchádzajúce štúdie sa zamerali najmä na skúmanie možných genetických príčin, dysreguláciu imunitného systému, zápal, vplyvu toxických látok zo životného prostredia a črevnú mikroflóru.

Klinické závery ukazujú, že gastrointestinálne symptómy ako sú bolesti brucha, plynatosť, hnačka či zápcha sa u pacientov s PAS vyskytujú oveľa častejšie ako u zvyšku populácie. Zároveň bolo zistené, že deti s PAS, ktoré trpia gastrointestinálnymi problémami vykazujú horšie výsledky typických príznakov autizmu akými sú náladovosť, hyperaktivita a problémy so socializáciou.^25,26 Aj preto je liečbe gastrointestinálnych symptómov u detí s PAS venovaná čoraz väčšia pozornosť.

Niekoľko klinických štúdií dokázalo, že u pacientov s autizmom sa zloženie črevnej flóry výrazne odlišuje v porovnaní so zdravou populáciou. Napríklad bolo zistené, že pacienti s PAS ktorí trpia zápchou majú zvýšené zastúpenie konkrétnych kmeňov baktérii, ako napríklad Escherichia/Shigella a Clostridium. Naopak, zastúpenie iných bakteriálnych kmeňov bolo často znížené.²⁷

V súčasnosti sa výskum zameriava na využitie FMT pri liečbe PAS na základe predpokladu, že FMT môže normalizovať črevnú mikroflóru u pacientov a znižovať tak GI symptómy.²⁸

Nedávna klinická štúdia uskutočnená v roku 2017 túto hypotézu potvrdila v praxi. FMT terapia bola aplikovaná u 18 detí s PAS vo veku od 7 do 16 rokov. Všetky deti zároveň trpeli črevnými ťažkosťami. Výsledky štúdie preukázali, že po FMT terapií došlo v priemere až k 80% redukcii gastrointestinálnych symptómov typu zápcha, hnačka, nadúvanie a bolesti brucha. Oveľa prekvapivejšie bolo však zistenie, že po FMT u detí došlo k výraznej redukcii symptómov spojených s PAS, akými sú napríklad náladovosť, hyperaktivita, letargia, stereotypné správanie a problémy s rečou a komunikáciou. Výsledkom bolo, že priemerný mentálny vek (meraný na základe klinickej škály VABS-II) u týchto detí po terapii stúpol o 1.4 roka a tieto pozitívne zmeny pretrvávali aj 2 mesiace po ukončení FMT liečby.²⁸

Napriek veľmi pozitívnym prvotným výsledkom je doležíte podotknúť, že využitie FMT terapie u detí s PAS je úplne nový koncept a ide zatiaľ len o experimentálnu liečbu. Ďalšie klinické štúdie sú nevyhnutne potrebné na to, aby sa potvrdila účinnosť FMT terapie pri tejto diagnóze, najmä u detí bez tráviacich ťažkostí.

Fekálna transplantácia bola nedávno experimentálne použitá na liečbu zápalu žlčových ciest (cholangitída) s veľmi pozitívnymi výsledkami. Malá pilotná štúdia z roku 2017 skúmala účinnosť FMT u 6 pacientov s chronickou cholangitídou. U 3 zo 6 pacientov došlo po aplikácií FMT k 50% zníženiu hladiny enzýmu ALP v krvi, čo je marker poukazujúci na zlepšenie funkcie pečene. Tieto pozitívne zmeny boli zároveň sprevádzané zmenami v skladbe črevnej flóry a zvýšením diverzity mikrobiómu.²⁹

Využitie FMT pri iných ochoreniach pečene je momentálne predmetom experimentálneho skúmania. Štúdia z roku 2017  popisuje experimentálne použitie FMT pri liečbe pacientov s cirhózou pečene a hepatickou encefalopatiou. Výsledkom bolo „zníženie hospitalizácií, zlepšenie kognitívnych funkcii a zlepšenie črevnej diverzity“.³⁰ Ďalšia klinická štúdia skúmajúca využitie FMT pri cirhóze pečene aktuálne prebieha.³¹

Na rozvoji a radikálnom náraste obezity a metabolického syndrómu sa podieľajú spoločne genetické predispozície a environmentálne faktory. Veľké množstvo klinických štúdií potvrdilo, že črevné mikoorganizmy hrajú dôležitú úlohu v rozvoji obezity a s ňou asociovaných symptómov ako je napríklad metabolický syndróm. Zistilo sa taktiež, že štíhli a obézni jedinci majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu.^32,33

Aj preto je FMT jednou z potenciálnych nových foriem terapie pri liečbe týchto ochorení. Štúdia z roku 2017 skúmala účinnosť FMT u pacientov s metabolickým syndrómom. Výsledky ukázali, že po transplantácií mikroflóry od zdravých, chudých darcov došlo približne u polovici pacientov k pozitívnym zmenám v ich stave.³⁴

Momentálne prebieha klinická štúdia na 20 pacientoch, ktorá skúma účinnosť FMT terapie pri obezite. Výsledky sa očakávajú  na konci roku 2019.³⁵

Podľa správy vydanej americkou Národnou lekárskou knižnicou baktérie, ktoré prirodzene obývajú náš tráviaci trakt, môžu hrať úlohu v prevencií vzniku  alergií a zároveň sa  podieľať na ich liečbe a eliminácií. Dôležitou úlohou črevných baktérií je ich účasť na aktivácií slizničného imunitného systému, aby sa zabránilo prechodu alergénov priamo do krvi.³⁶ Možné využitie FMT terapie pri liečbe alergii je momentálne predmetom výskumu. V Spojených štátoch napríklad práve prebieha klinická štúdia pri ktorej vedci skúmajú účinnosť FMT pri liečbe ľudí so silnou alergiou na arašidy.³⁷

Tento zoznam obsahuje len niektoré z ochorení, na ktoré bola alebo môže byť použitá FMT terapia. Výskum v tejto oblasti rýchlo napreduje a nové zistenia o role črevnej flóry pri rôznych ochoreniach a klinických využitiach FMT neustále pribúdajú. Odporúčame preto, aby si všetci naši pacienti urobili vlastný prieskum o FMT a ich ochorení a rozhodli sa, či je liečba pre nich vhodná. Navyše, ak si nie ste istí, či má FMT terapia vo Vašom konkrétnom prípade význam, neváhajte nás kontaktovať a my Vám radi poradíme.

Cenu FMT terapie nie je možné zverejniť, keďže v IPPM ponúkame viacero variantov terapie, pričom konečná cena sa odvíja od metódy aplikácie a počtu aplikovaných rektálnych implantátov, prípade perorálnych kapsúl. Ideálnu kombináciu pre daného pacienta nastavujeme individuálne na základe diagnózy a individuálnych potrieb. Pre viac informácií o cenách nás preto prosím kontaktujte prostredníctvom kontaktného formulára.

Je veľmi dôležité zdôrazniť, že máloktorý liek, alebo liečebný postup v medicíne má 100 % úspešnosť. Hoci sa FMT terapia ukázala ako veľmi účinná pri liečbe niektorých ochorení (napr. 93 % úspešnosť pri liečbe klostrídiovej enterokolitídy), pri iných ochoreniach je úspešnosť výrazne nižšia. Okrem toho si treba uvedomiť, že aj keď  črevná flóra zohráva dôležitú úlohu v celkovom zdraví človeka a môže mať vplyv na širokú škálu ochorení, zďaleka sa nejedná o jediný faktor. Preto, ak primárna príčina Vášho ochorenia nesúvisí s črevnou flórou, obnova črevnej flóry prostredníctvo FMT terapie nemusí mať na Váš stav pozitívny vplyv. Napokon, tak ako niektoré lieky u niektorých pacientov fungujú, ale u iných nie, aj reakcia na liečbu FMT môže byť veľmi individuálna. Niektorí pacienti pociťujú výrazné zlepšenie vo veľmi krátkom časovom horizonte po FMT terapii, zatiaľ čo u iných pacientov môže byť zlepšenie stavu miernejšie, alebo musia čakať dlhšie, kým sa u nich zlepšenie prejaví. Preto nemôžeme stopercentne zaručiť, že liečba pomôže každému pacientovi.

Áno, na našej klinike ponúkame liečbu FMT pacientom aj pri iných ochoreniach, nielen pri infekciách spôsobených baktériou c. difficile. Klinický výskum za posledné desaťročia ukázal, že FMT terapia môže byť prospešná aj pre pacientov trpiacich rôznymi inými ochoreniami vrátane ochorení, ako sú napríklad syndróm dráždivého čreva, ulcerózna kolitída, chronický únavový syndróm atď. Kontaktujte nás prosím prostredníctvom kontaktného formulára a my s Vami radi prediskutujeme vhodnosť FMT terapie vo Vašom prípade.

Na klinike IPPM ponúkame dve možnosti. Ponúkame rektálnu liečbu FMT, ktorá sa podáva rýchlo a bezbolestne prostredníctvom rektálneho katétra. Ponúkame aj perorálnu liečbu FMT vo forme perorálnych kapsúl. Taktiež ponúkame aj kombinovanú liečbu pri ktorej najprv aplikujeme materiál rektálnou formou a následne pacient ďalej pokračuje v užívaní perorálnych FMT kapsúl doma. Konkrétny variant liečby Vám odporučíme na individuálnej báze v závislosti od Vašej diagnózy a individuálnych potrieb.

V IPPM máme vybudovanú vlastnú sieť darcov a darcovskú banku. Na rozdiel od niektorých iných kliník a poskytovateľov FMT, ktorí nakupujú materiál od zahraničných dodávateľov, v IPPM máme plnú kontrolu nad výberom našich darcov a kvalitou našich rektálnych FMT implantátov / perorálnych FMT kapsúl. Všetci naši darcovia sú slovenskí občania, žijú v blízkosti kliniky a všetkých ich osobne poznáme. Všetky testy darcov a spracovanie stolice zabezpečuje profesionálne, plne certifikované medicínske laboratórium.

Máme len niekoľko starostlivo vybraných darcov, s ktorými spolupracujeme na dlhodobej báze. Všetci darcovia musia byť mladí (do 30 rokov) a aktívni, musia dodržiavať zdravý životný štýl, mať zdravú a vyváženú stravu a ideálnu hodnotu BMI (index telesnej hmotnosti). Samozrejme, darcovia musia byť stopercentne zdraví, bez zdravotných ťažkostí alebo rodinnej anamnézy akýchkoľvek závažných ochorení. Darcovia nesmú užívať žiadne lieky, nesmú fajčiť a musia spĺňať množstvo ďalších kritérií, ktoré ovplyvňujú kvalitu ich mikrobiómu, napríklad nesmú užívať antibiotiká. Všetkých darcov podrobujeme analýze mikrobiómu pre potvrdenie, že majú vyváženú a rozmanitú črevnú flóru ideálnu pre potreby FMT terapie.

Bezpečnosť našich pacientov berieme v IPPM mimoriadne vážne. Máme spoľahlivý skríningový protokol, ktorý zahŕňa testovanie každej jednej darovanej stolice na prítomnosť širokého spektra patogénov a parazitov vrátane baktérií rezistentných voči antibiotikám. Všetci darcovia musia taktiež každé 2 týždne podstúpiť krvné vyšetrenia pre vylúčenie širokého spektra infekčných ochorení. Našich darcov zároveň každý týždeň testujeme pomocou PCR testov pre vylúčenie ochorenia covid-19. Všetky testy vykonáva profesionálne, certifikované medicínske laboratórium. Bezpečnosť našich implantátov a perorálnych kapsúl je overená rokmi praxe - FMT terapiu sme už aplikovali u stoviek pacientov bez jediného prípadu prenosu patogénov/parazitov alebo závažných vedľajších účinkov.

Vieme, že niektorí pacienti preferujú materiál od darcov, ktorí neboli zaočkovaní proti ochoreniu covid-19.  Hoci neexistuje žiaden výskum, ktorý by naznačoval, že ľudia, ktorí boli zaočkovaní proti covidu-19 sú z akéhokoľvek dôvodu menej vhodní ako darcovia stolice, na požiadanie sme schopní poskytnúť materiál pripravený len zo stolice darcov, ktorí neboli zaočkovaní proti covidu-19.

Vedľajšie účinky FMT terapie sú vo všeobecnosti veľmi mierne a vyskytujú sa len u malého percenta pacientov. Niektorí pacienti môžu na začiatku liečby pociťovať mierne gastrointestinálne ťažkosti, ktoré však zvyčajne trvajú len jeden alebo dva dni. Pokiaľ ide o riziká, všetky lekárske zákroky zahŕňajú určité riziká a fekálna transplantácia nie je výnimkou. Vo všeobecnosti sa však liečba FMT považuje za lekársky zákrok, ktorý zahŕňa lén nízku mieru rizika. Hlavné riziko spojené s FMT terapiou, ktorým je možnosť prenosu patogénov alebo parazitov z darcu na pacienta, možno takmer úplne eliminovať dôkladným a komplexným testovaním darcov a darovanej stolice. V IPPM sme hrdí na to, že poskytujeme jedny z najbezpečnejších rektálnych FMT implantátov/perorálnych FMT kapsúl na svete, pričom sme liečbu FMT za posledných 7 rokov podali stovkám pacientov bez akýchkoľvek závažných vedľajších účinkov.

Vo všeobecnosti trvá liečba na klinike 5 alebo 10 pracovných dní v závislosti od počtu podávaných rektálnych implantátov FMT.

Áno, na klinike IPPM liečime aj deti. Sme jednou z najskúsenejších FMT kliník na svete, pokiaľ ide o aplikáciu FMT terapie u detí.

Vo väčšine prípadov je potrebné podstúpiť FMT terapiu len raz pre dlhodobé zlepšenie stavu. Viac ako 90 % našich pacientov podstúpilo FMT terapiu len jeden krát. U niektorých pacientov je však možné, že v budúcnosti bude potrebné terapiu zopakovať, pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov, alebo pre udržanie výsledkov z dlhodobého hľadiska.

Je to veľmi individuálne. Vo všeobecnosti však FMT terapia nevedie k zlepšeniu stavu zo dňa na deň. Novo-aplikovaná črevná flóra potrebuje čas, aby sa plne integrovala do existujúceho mikrobiómu a aby došlo k úplnej kolonizácii celého čreva. U niektorých pacientov sa prvé výsledky/zlepšenia prejavia už počas prvých týždňov po terapii, zatiaľ čo u iných sa zlepšenia dostavia pomalšie, postupne v priebehu niekoľkých mesiacov.

Vôbec nie. V IPPM používame úplne bezbolestnú a vysoko bezpečnú metódu podávania rektálnych FMT implantátov pomocou rektálneho katétra. Jedná sa o tenkú, ohybnú plastovú hadičku, ktorá sa zavádza cez konečník do hrubého čreva. Cez túto tenkú hadičku sa následne tekutý materiál obsahujúci kompletnú črevnú flóru darcu aplikuje do hrubého čreva. Jedná sa o podobný postup ako pri klystíre. Proces samotnej aplikácie trvá len niekoľko minút a nie je potrebná sedácia ani anestézia. Aplikáciu veľmi dobre zvládajú aj deti. Okrem rektálnej aplikácie ponúkame aj perorálne kapsuly FMT ako úplne neinvazívny variant liečby.

Nie, pred liečbou, počas nej ani po nej nemusíte dodržiavať žiadnu špeciálnu diétu. Budete sa však musieť vyhnúť konzumácii jedla jeden deň pred tým, ako začneme liečbu.

Nie, slovenské poisťovne nepreplácajú FMT terapiu na súkromných klinikách. Terapiu je nutné uhradiť si ako samoplatca.

Na našej klinike počas liečby podávame materiál od viacerých darcov, pre dosiahnutie vyššej diverzity črevnej flóry. Každý rektálny implantát a každá perorálna kapsula však obsahuje materiál získaný zo stolice len jedného darcu.

Áno, našim pacientom po terapii odporúčame užívať niekoľko výživových doplnkov. Tieto doplnky sme vybrali s cieľom pomôcť podporiť Vašu novú črevnú flóru po terapii.

Čakacie doby len veľmi zriedkavo presahujú 2 týždne. Ak však chcete využiť naše ubytovacie služby, odporúčame Vám, aby ste si liečbu rezervovali podľa možnosti niekoľko týždňov vopred, aby sme Vám mohli zaručiť, že počas Vami zvoleného termínu liečby Vám budeme môcť zabezpečiť ubytovanie.

Príprava pred terapiou začína 1 deň pred prvou rektálnou aplikáciou. Dospelí pacienti budú musieť po 12. hodine až do nasledujúceho rána držať pôst. Deti môžu po 12 hodine ďalej konzumovať už len tekutú stravu. V tento deň budete musieť užiť aj preháňadlá, ktoré vám poskytneme bezplatne ako súčasť terapie. Cieľom prípravy je odstrániť z črevného traktu všetku stolicu, čo uľahčí tekutému rektálnemu FMT implantátu dostať sa aj do vyšších častí hrubého čreva. V prípade pacientov, ktorí podstúpia FMT terapiu len vo forme perorálnych kapsúl (bez rektálnych aplikácií) sa táto príprava nevyžaduje.

1. Gough, E., Shaikh, H. and Manges, A. (2011). Systematic Review of Intestinal Microbiota Transplantation (Fecal Bacteriotherapy) for Recurrent Clostridium difficile Infection. Clinical Infectious Diseases, [online] 53(10), pp.994-1002. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22002980.
2. Singh, R., de Groot, P., Geerlings, S., Hodiamont, C., Belzer, C., Berge, I., de Vos, W., Bemelman, F. and Nieuwdorp, M. (2018). Fecal microbiota transplantation against intestinal colonization by extended spectrum beta-lactamase producing Enterobacteriaceae: a proof of principle study. BMC Research Notes, [online] 11(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5863815/.
3. Gong, D., Gong, X., Wang, L., Yu, X. and Dong, Q. (2016). Involvement of Reduced Microbial Diversity in Inflammatory Bowel Disease. Gastroenterology Research and Practice, [online] 2016, pp.1-7. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5198157/.
4. Paramsothy, S., Kamm, M., Kaakoush, N., Walsh, A., van den Bogaerde, J., Samuel, D., Leong, R., Connor, S., Ng, W., Paramsothy, R., Xuan, W., Lin, E., Mitchell, H. and Borody, T. (2017). Multidonor intensive faecal microbiota transplantation for active ulcerative colitis: a randomised placebo-controlled trial. The Lancet, [online] 389(10075), pp.1218-1228. Available at: https://www.thelancet.com/journals/lancet/article/PIIS0140-6736%2817%29….
5. Yan, L. (2016). Role of intestinal microbiota and fecal microbiota transplantation in inflammatory bowel disease. World Chinese Journal of Digestology, [online] 24(9), p.1386. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4971820/#B37.
6. Kunde, S., Pham, A., Bonczyk, S., Crumb, T., Duba, M., Conrad, H., Cloney, D. and Kugathasan, S. (2013). Safety, Tolerability, and Clinical Response After Fecal Transplantation in Children and Young Adults With Ulcerative Colitis. Journal of Pediatric Gastroenterology and Nutrition, [online] 56(6), pp.597-601. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/23542823.
7. Cui, B., Feng, Q., Wang, H., Wang, M., Peng, Z., Li, P., Huang, G., Liu, Z., Wu, P., Fan, Z., Ji, G., Wang, X., Wu, K., Fan, D. and Zhang, F. (2014). Fecal microbiota transplantation through mid-gut for refractory Crohn's disease: Safety, feasibility, and efficacy trial results. Journal of Gastroenterology and Hepatology, [online] 30(1), pp.51-58. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25168749.
8. Distrutti, E., Monaldi, L., Ricci, P. and Fiorucci, S. (2016). Gut microbiota role in irritable bowel syndrome: New therapeutic strategies. World Journal of Gastroenterology, [online] 22(7), pp.2219-2241. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4734998/.
9. Johnsen, P., Hilpüsch, F., Cavanagh, J., Leikanger, I., Kolstad, C., Valle, P. and Goll, R. (2018). Faecal microbiota transplantation versus placebo for moderate-to-severe irritable bowel syndrome: a double-blind, randomised, placebo-controlled, parallel-group, single-centre trial. The Lancet Gastroenterology & Hepatology, [online] 3(1), pp.17-24. Available at: https://www.thelancet.com/journals/langas/article/PIIS2468-1253(17)3033….
10. Borody, T., Brandt, L. and Paramsothy, S. (2014). Therapeutic faecal microbiota transplantation. Current Opinion in Gastroenterology, [online] 30(1), pp.97-105. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3868025/.
11. Nagy-Szakal, D., Williams, B., Mishra, N., Che, X., Lee, B., Bateman, L., Klimas, N., Komaroff, A., Levine, S., Montoya, J., Peterson, D., Ramanan, D., Jain, K., Eddy, M., Hornig, M. and Lipkin, W. (2017). Fecal metagenomic profiles in subgroups of patients with myalgic encephalomyelitis/chronic fatigue syndrome. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://link.springer.com/article/10.1186/s40168-017-0261-y.
12. Aaron, L., Herrell, R., Ashton, S., Belcourt, M., Schmaling, K., Goldberg, J. and Buchwald, D. (2001). Comorbid clinical conditions in chronic fatigue. Journal of General Internal Medicine, [online] 16(1), pp.24-31. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1495162/.
13. Borody, Thomas J; Nowak, Anna and Finlayson, Sarah. The GI microbiome and its role in Chronic Fatigue Syndrome: A summary of bacteriotherapy. Journal of the Australasian College of Nutritional and Environmental Medicine, Vol. 31, No. 3, Dec 2012: 3-8. Available at: https://search.informit.com.au/documentSummary;dn=119626231492520;res=I…
14. Wu, H. and Wu, E. (2012). The role of gut microbiota in immune homeostasis and autoimmunity. Gut Microbes, [online] 3(1), pp.4-14. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3337124/.
15. Zhao, F., Feng, J., Li, J., Zhao, L., Liu, Y., Chen, H., Jin, Y., Zhu, B. and Wei, Y. (2018). Alterations of the Gut Microbiota in Hashimoto's Th. Patients., [online] 28(2), pp.175-186. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29320965.
16. Zhong, D., Wu, C., Zeng, X. and Wang, Q. (2017). The role of gut microbiota in the pathogenesis of rheumatic diseases. Clinical Rheumatology, [online] 37(1), pp.25-34. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28914372.
17. Xie, X. and Yue-xin, D. (2018). The role of gut microbiota in the development of type 1 diabetes. Gastroenterology & Hepatology: Open Access, [online] 9(3). Available at: https://medcraveonline.com/GHOA/GHOA-09-00304.
18. Yan, D., Issa, N., Afifi, L., Jeon, C., Chang, H. and Liao, W. (2017). The Role of the Skin and Gut Microbiome in Psoriatic Disease. Current Dermatology Reports, [online] 6(2), pp.94-103. Available at: https://link.springer.com/article/10.1007/s13671-017-0178-5.
19. Katz-Agranov, N. and Zandman-Goddard, G. (2017). The microbiome and systemic lupus erythematosus. Immunologic Research, [online] 65(2), pp.432-437. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28233089.
20. Breit, S., Kupferberg, A., Rogler, G. and Hasler, G. (2018). Vagus Nerve as Modulator of the Brain–Gut Axis in Psychiatric and Inflammatory Disorders. Frontiers in Psychiatry, [online] 9. Available at: https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyt.2018.00044/full.
21. Scheperjans, F., Aho, V., Pereira, P., Koskinen, K., Paulin, L., Pekkonen, E., Haapaniemi, E., Kaakkola, S., Eerola-Rautio, J., Pohja, M., Kinnunen, E., Murros, K. and Auvinen, P. (2014). Gut microbiota are related to Parkinson's disease and clinical phenotype. Movement Disorders, [online] 30(3), pp.350-358. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/25476529.
22. Clinicaltrials.gov. (2019). Fecal Microbiota Transplantation for Parkinson's Disease - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://www.clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT03808389 [Accessed 20 Feb. 2019].
23. Borody TJ, Leis SM, Campbell J, Torres M, Nowak A. Fecal microbiota transplantation (FMT) in multiple sclerosis (MS) [abstract]. Am J Gastroenterol 2011;106:S352.
24. Christensen, D., Bilder, D., Zahorodny, W., Pettygrove, S., Durkin, M., Fitzgerald, R., Rice, C., Kurzius-Spencer, M., Baio, J. and Yeargin-Allsopp, M. (2016). Prevalence and Characteristics of Autism Spectrum Disorder Among 4-Year-Old Children in the Autism and Developmental Disabilities Monitoring Network. Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics, [online] 37(1), pp.1-8. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26651088.
25. Chaidez, V., Hansen, R. and Hertz-Picciotto, I. (2013). Gastrointestinal Problems in Children with Autism, Developmental Delays or Typical Development. Journal of Autism and Developmental Disorders, [online] 44(5), pp.1117-1127. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3981895/.
26. Adams, J., Johansen, L., Powell, L., Quig, D. and Rubin, R. (2011). Gastrointestinal flora and gastrointestinal status in children with autism – comparisons to typical children and correlation with autism severity. BMC Gastroenterology, [online] 11(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21410934.
27. Strati, F., Cavalieri, D., Albanese, D., De Felice, C., Donati, C., Hayek, J., Jousson, O., Leoncini, S., Renzi, D., Calabrò, A. and De Filippo, C. (2017). New evidences on the altered gut microbiota in autism spectrum disorders. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5320696/.
28. Kang, D., Adams, J., Gregory, A., Borody, T., Chittick, L., Fasano, A., Khoruts, A., Geis, E., Maldonado, J., McDonough-Means, S., Pollard, E., Roux, S., Sadowsky, M., Lipson, K., Sullivan, M., Caporaso, J. and Krajmalnik-Brown, R. (2017). Microbiota Transfer Therapy alters gut ecosystem and improves gastrointestinal and autism symptoms: an open-label study. Microbiome, [online] 5(1). Available at: https://microbiomejournal.biomedcentral.com/articles/10.1186/s40168-016….
29. Allegretti, J., Kassam, Z., Carrellas, M., Timberlake, S., Gerardin, Y., Pratt, D. and Korzenik, J. (2017). Fecal Microbiota Transplantation Improves Microbiome Diversity and Liver Enzyme Profile in Primary Sclerosing Cholangitis. American Journal of Gastroenterology, [online] 112, p.S539. Available at: https://www.eventscribe.com/2017/wcogacg2017/ajaxcalls/PosterInfo.asp?e….
30. Bajaj, J., Kassam, Z., Fagan, A., Gavis, E., Liu, E., Cox, I., Kheradman, R., Heuman, D., Wang, J., Gurry, T., Williams, R., Sikaroodi, M., Fuchs, M., Alm, E., John, B., Thacker, L., Riva, A., Smith, M., Taylor-Robinson, S. and Gillevet, P. (2017). Fecal microbiota transplant from a rational stool donor improves hepatic encephalopathy: A randomized clinical trial. Hepatology, [online] 66(6), pp.1727-1738. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/28586116.
31. Bsg.org.uk. (2019). Now recruiting: Trial of Faecal Microbiota Transplantation (FMT) in Cirrhosis (PROFIT-01). [online] Available at: https://www.bsg.org.uk/resource/now-recruiting-trial-of-faecal-microbio… [Accessed 20 Feb. 2019].
32. Turnbaugh, P., Hamady, M., Yatsunenko, T., Cantarel, B., Duncan, A., Ley, R., Sogin, M., Jones, W., Roe, B., Affourtit, J., Egholm, M., Henrissat, B., Heath, A., Knight, R. and Gordon, J. (2008). A core gut microbiome in obese and lean twins. Nature, [online] 457(7228), pp.480-484. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19043404/.
33. Bessesen, D. (2007). Human gut microbes associated with obesity. Yearbook of Endocrinology, [online] 2007, pp.163-165. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17183309/.
34. Kootte, R., Levin, E., Salojärvi, J., Smits, L., Hartstra, A., Udayappan, S., Hermes, G., Bouter, K., Koopen, A., Holst, J., Knop, F., Blaak, E., Zhao, J., Smidt, H., Harms, A., Hankemeijer, T., Bergman, J., Romijn, H., Schaap, F., Olde Damink, S., Ackermans, M., Dallinga-Thie, G., Zoetendal, E., de Vos, W., Serlie, M., Stroes, E., Groen, A. and Nieuwdorp, M. (2017). Improvement of I. Sensitivity after Lean Donor Feces in Metabolic Syndrome Is Driven by Baseline Intestinal Microbiota Composition. Cell Metabolism, [online] 26(4), pp.611-619.e6. Available at: https://www.cell.com/cell-metabolism/fulltext/S1550-4131(17)30559-4.
35. Clinicaltrials.gov. (2019). Fecal Microbiota Transplantation for the Treatment of Obesity - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT02741518 [Accessed 20 Feb. 2019].
36. Mazzocchi, A., Venter, C., Maslin, K. and Agostoni, C. (2017). The Role of Nutritional Aspects in Food Allergy: Prevention and Management. Nutrients, [online] 9(8), p.850. Available at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC5579643/.
37. Clinicaltrials.gov. (2019). Evaluating the Safety and Efficacy of Fecal Microbiota Transplant in Peanut Allergic Patients - Full Text View - ClinicalTrials.gov. [online] Available at: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT02960074 [Accessed 20 Feb. 2019].